Keď sa ma niekto opýta, aby som popísal svoj domov, začnem rozprávať o hmotných veciach ako predmety, farby, tvary. Po chvíli si ale uvedomím, koľko rôznych významov sa za týmto banálnym slovíčkom skrýva. Nie je to len hmota a priestor, ale tiež množstvo emócii, spomienok a pocitov. Následne sa vo mne vynorí otázka: Ktorý význam tohto slova je pre mňa skutočne najdôležitejší a prečo?
V lexikóne slovenského jazyka sa píše že domov je: „miesto, kde sa človek narodil, kde býva, kde je doma: čaro domova; v internáte sa mu cnelo za domovom; Slovensko je domovom Slovákov.“ Podľa definície sa teda slovo domov viaže dokonca podstatne viac k emóciám ako ku konkrétnemu miestu. Či už sa jedná o miesto, kde človek vyrastal, kde sa za domom hrával s kamarátmi, alebo o aktuálne bydlisko rodičov, dôležité sú hlavne pocity, ktoré v človeku dané miesto evokuje. Kde sa cíti doma. Takýchto miest môže byť kľudne aj viac. Keďže som Slovák, mojím primárnym domovom je Slovensko. Konkrétne Košice. Je to miesto, kde býva moja rodina, kde som sa narodil, kde som vyrástol a kde cítim pocit istoty, že sa tam môžem kedykoľvek vrátiť a budem vítaný.
Je to krásny pocit prísť po pár mesiacoch na určité miesto a mať pocit spätosti. Za ten čas sa zmení veľmi veľa vecí. Mesto sa vyvíja, stavajú sa nové budovy, ulice sa menia. Napriek tomu má človek pocit, že do daného prostredia patrí, že je jeho súčasťou a nie je len turistom. Je súčasťou veľkej skladačky ktorá ovplyvňuje ako jeho život, tak aj život ostatných ľudí, ktorý dané mesto a krajinu nazývajú domovom. Nie nadarmo sa toto miesto nazýva trvalým bydliskom, predstavuje pre mňa trvalý domov, ktorý mi bude istotou kamkoľvek do sveta sa vydám.
Pre mnoho ľudí je spätosť s domovom tak silná, že sa od neho ani nedokážu odpútať. Vyraziť von a spoznať svet. Odpútať sa od kamarátov a rodičov. Vymeniť domácu stravu a každodenný kontakt s kamarátmi za menzu a nové skúsenosti. Na jednej strane je to pochopiteľné. Vyhrala pohodlnosť. Na druhej je to mrhanie s príležitosťou na rozšírenie si svojho domova. Rodisko človeku nikto nevezme, avšak časom by sme si mali všetci vytvoriť miesto podľa nášho vkusu. Miesto, kde si založíme rodinu, nájdeme si prácu a naviažeme kontakt s okolitým svetom. Môže byť od rodičovského hniezda vzdialené pár metrov, ale kľudne aj pár stoviek či tisícok kilometrov. Čím je táto vzdialenosť väčšia, tým náročnejšie môže byť budovanie druhého domova. S náročnosťou ale narastá aj adrenalín a vzrušenie z tohto procesu. Človek sa musí prispôsobiť inej kultúre, nájsť si kamarátov a vžiť sa do novej role. Je to ako druhé detstvo, avšak bez pieskoviska.
V cudzine je potrebné vytvoriť si svoj lokálny domov. Strahovský internát nie je práve miestom, ktoré by sa dalo nazývať domovom. Netrvalo teda dlho kým sme sa s partnerkou rozhodli pre začiatok budovania nášho lokálneho hniezda. Miesta, kde sa budeme cítiť pohodlne, bezpečne a môžeme si ho uspôsobiť podľa našich predstáv a požiadaviek. Ak by som ho nemal, asi by som vzdialenosť od rodiska pociťoval podstatne viac. Neznamená to, že by mi domov v Košiciach nechýbal. To vôbec nie. Na Slovensko cestujem približne raz za semester, pretože mi to škola a práca častejšie nedovolí. A stále sa na to veľmi teším. Bez pražského domova by mi to celkom určite nestačilo. O to viac si ale dokážem oceniť chvíle s rodinou a ľuďmi, s ktorými som vyrastal a na ktorých mi záleží.
Po vytvorení miestneho domova sa posúvam do pozície dvojdomovca. Doma som ako v Prahe, tak aj v Košiciach a je to dobrý pocit. V oboch domovoch mám blízkych ľudí, blízke miesta. Tieto miesta hrajú role v mojom živote tak isto, ako hrám ja rolu v oboch týchto miestach. Ani v jednom nemám pocit turistu. Je to spätosť so školou, spolužiakmi, s mestom. Mám pocit, že kdekoľvek na svete je možné vybudovať miesto, kde budem doma a to my dáva vidinu absolútnej slobody. Nič nie je príliš ďaleko ani príliš náročné aby som sa tam nemohol cítiť doma. Dôležitý sú len ľudia, ktorý ma budú obklopovať. Všetko ostatné sú len detaily. Sú to veci, ktoré sa dajú, kúpiť, vytvoriť, prerobiť. Následne sa na miesto začnú nadväzovať spomienky a emócie a postupne sa z miesta stane plnohodnotný domov. V dnešnej informačnej dobe navyše nie je žiaden problém kedykoľvek komunikovať s rodným domovom. Problémom tak ostáva hlavne absencia domácej kuchyne. Aj to ale vylieči čas, odhodlanie a partnerka.
Čo pre mňa teda skutočne znamená domov? Nie sú to ani tie 4 steny okolo, ani sedacia súprava z Ikei. Domovom je pre mňa miesto, kde sa cítim bezpečne a pohodlne. Tieto pocity vytvárajú ľudia ktorý, ma obklopujú. Kde mám okolo seba ľudí, na ktorých mi záleží a ktorým záleží na mne, tam sa cítim doma a to je môj domov. A povedzme si úprimne, kto by nechcel cestovať z domova späť domov ?
